Kurz pre úplných začiatočníkov II.Francúzske slová

by DuoCards

*Francúzske neurčité členy* Ako už viete, francúzsky neurčitý člen má tri formy: *un/une/des*, ktoré sa používajú v závislosti *od rodu a čísla, na ktoré sa odkazujú*. mužský rod: "un" ženský rod: "une" množné číslo: "des" *Ale v akých situáciách používame francúzske neurčité členy?* - Používame ich, keď hovoríme o všeobecných podstatných menách, ktoré nie sú jasne definované hovoriacim. - Používajú sa tiež na označenie len jednej veci. - Zodpovedajú anglickým členom 'a', 'an' a 'some'. Poďme si to trochu viac precvičiť!

une belle fille

krásne dievča

Elle est une belle fille.

gentil (m)

milý

Delphine est gentille et intelligente.

C'est une femme.

Je to žena.

C'est un gentil garçon.

Je to milý chlapec.

Il est très gentil.

une femme et un homme

žena a muž

Nous sommes des enfants.

Sme deti.

acheter

kúpiť

J'achète une baguette.

Achète des oignons.

Kúp cibule.

Je mange un yaourt.

Jem jogurt.

une voiture

auto

J'ai une petite voiture.

Mám malé auto.

J’ai une bonne idée.

Mám dobrý nápad.

J’ai une bonne idée. Écoute !

Tu veux une orange ?

Dáš si pomaranč?

Tu veux une orange ? Non, merci.

*Určité členy:* Zopakujme si aj francúzsky určitý člen! Mužský rod: "Le" - le garçon ženský rod: "La" - la maison Pred *samohláskou* alebo *nemým h* používame v jednotnom čísle: "l'" - l'animal; l'amie; l'hôpital

La femme est belle.

Tá žena je krásna.

La femme blonde est tres belle.

un gentil garçon et de gentils parents

milý chlapec a milí rodičia

le garçon a un chien

chlapec má psa

Le garçon a un grand chien.

le chat et le cheval

mačka a kôň

Le chat et le cheval sont des animaux différents.

les enfants aiment les animaux

deti milujú zvieratá

En général, les enfants aiment les animaux.

Les animaux sont mignons.

Zvieratá sú roztomilé.

le cheval est grand

kôň je veľký

L'hôpital dans notre ville est grand.

Nemocnica v našom meste je veľká.

*Najdôležitejšie francúzske sloveso TO BE* *Najskôr si pozrite osobné zámená* I ... "je / j'" Ty ... "tu" on/ona ... "il/elle" My ... "nous" Vy ... "vous" Oni (m/ž) ... "ils/elles" *Nynie sa pozrite na prítomný čas slovesa BYŤ* "être" *použitý s osobnými zámenami* "je suis" "tu es" "il est" "elle est" "on est" "nous sommes" "vous êtes" "ils sont"

Je suis une fille.

Som dievča.

Je suis allemand.

Tu es un garçon.

Si chlapec.

Tu es un garçon intelligent.

C'est un homme.

Je to muž.

Il est anglais.

Elle est une femme.

Ona je žena.

Elle est portugaise.

Nous sommes des parents.

Sme rodičia.

Nous sommes des parents responsables.

Vous êtes des enfants.

Ste deti.

Vous êtes chinois.

Ils sont une famille

Sú rodina

Ils sont une famille merveilleuse.

Elles sont des femmes.

Sú to ženy.

Elles sont des femmes gentilles.

intelligent

inteligentný

Mon père est intelligent, ma mère est intelligente.

*Druhým najdôležitejším slovesom vo francúzštine je TO HAVE* "Avoir" najčastejšie vyjadruje *vlastníctvo* alebo *držbu*. Používa sa aj na vyjadrenie *veku* niekoho. "j'ai" "tu as" "il a" "elle a" "nous avons" "vous avez" "ils ont"

avoir

mať

une pomme

jablko

J'ai une pomme.

Mám jablko.

J'ai une pomme.

J'ai une fille.

Mám dcéru.

Tu as des enfants.

Máš deti.

un fils

syn

Mon fils est très intelligent.

Elle a deux fils.

Má dvoch synov.

Nous avons un père.

Máme otca.

Vous avez une mère.

Máte matku.

Ils ont des parents.

Majú rodičov.

Ils ont des parents merveilleux.

Elles ont un frère.

Majú jedného brata.

Ma mère a trois enfants.

Moja mama má tri deti.

J'ai deux soeurs.

Mám dve sestry.

J'ai deux sœurs et un frère.

J'ai des grands-parents.

Mám starých rodičov.

*Francúzske slovesá zakončené na -ER* *Vo francúzštine sú koncovky I. slovesnej triedy (pre slovesá zakončené na -ER) nasledovné:* je... *-e* tu... *-es* il... *-e* nous... *-ons* vous... *-ez* ils/elles... *-ont* *... a pozrite sa, ako sa používajú s príkladom slovesa:* "Parler" (hovoriť) "Je parle" "Tu parles" "Il / Elle / On parle" "Nous parlons" "Vous parlez" "Ils / Elles parlent"

parler

rozprávať

Elle parle le français et l’anglais.

Il parle français.

Hovorí po francúzsky.

Il parle français couramment.

regarder

pozerať

Elle regarde les enfants qui s’amusent.

Elle regarde sa mère.

Pozerá sa na svoju mamu.

Elle regarde sa mère partir au travail.

aimer

ľúbiť

Laurence aime son frère.

Il aime sa grand-mère.

Ľúbi svoju starú mamu.

adorer

zbožňovať

Nous adorons ce film.

Elle aime son copain.

Miluje svojho priateľa.

jouer

hrať

Il joue au foot.

jouer au football

hrať futbal

chercher

hľadať

Elle cherche un emploi.

Je cherche mon portable.

Hľadám si mobil.

Est-ce que tu peux m'aider à chercher mon portable ?

trouver

nájsť

Je trouve que cette chanson est très belle.

la solution

riešenie

La solution est évidente.

J'ai trouvé la solution.

Našiel som riešenie.

étudier

študovať

Elle étudie à l'université.

les langues étrangères

cudzie jazyky

J'apprends les langues étrangères.

Ils étudient les langues étrangères.

Študujú cudzie jazyky.

Ils étudient l'anglais et l'espagnol à l'école.

*Francúzska predložka TO* Predložka "à" (to) sa vo francúzštine mení na *au*, keď po nej nasledujú podstatné mená a zámená mužského rodu: "au cinéma" (v kine) "au théâtre" (v divadle) *à* plus *le* = "au"

Il est au cinéma.

Je v kine.

Il est au cinéma avec ses amis.

Je suis à la maison.

Som doma.

Je suis à la maison avec ma famille.

Ils sont à l'école.

Sú v škole.

Ils sont à l'école primaire.

l'université (f)

univerzita

Je suis étudiant à l'université de Montréal.

Elle étudie à l'université.

Študuje na univerzite.

la ville

mesto

Tu habites dans quelle ville ?

habiter

bývať

J'habite à Marseille.

Elles habitent à Bruxelles.

Bývajú v Bruseli.

Il habite au Havre.

Býva v Le Havre.

Ils vont au zoo.

Idú do zoo.

*Francúzska predložka FROM* Vo francúzštine predložka "de" mení svoj tvar podľa toho, či po nej nasleduje podstatné meno mužského alebo ženského rodu. Tvar sa mení nasledovne: de + l' = "de l'" de + la = "de la" de + le = "du" de + les = "des"

faire du sport

športovať

Il fait du sport ce matin.

vouloir

chcieť

Je veux une pizza.

l'eau

voda

Je nage dans l'eau.

Nous voulons de l'eau.

Prosíme si vodu.

Nous voulons de l'eau fraîche.

Je veux une tasse de café.

Chcem šálku kávy.

la glace

zmrzlina

Je vais manger une glace.

L'enfant veut de la glace.

Dieťa chce zmrzlinu.

Je vais acheter de la glace pour les enfants.

Elle aime parler des langues étrangères.

Rada hovorí cudzími jazykmi.

Il vient d'Espagne.

Pochádza zo Španielska.

Cela me fait du bien.

To mi robí dobre.

*Ďalšie veľmi dôležité francúzske sloveso - DO* *"Faire" je nepravidelné sloveso, pozrite sa, ako sa časuje:* "je fais" "tu fais" "il fait" "nous faisons" "vous faites" "ils font"

faire

robiť

Je fais mes devoirs.

le sport

šport

Le sport est bon pour la santé.

Tu fais du sport?

Športuješ?

Je fais du jogging.

Chodím si zabehať.

Elle fait du yoga.

Cvičí jogu.

Il fait de la natation.

Pláva.

Il fait de la natation tous les jours.

Nous faisons de l'escalade.

Lezieme.

Vous faites du ski.

Lyžujete.

Elles font de la danse.

Tancujú.

Ils font des arts martiaux.

Venujú sa bojovým umeniam.

*Označovanie osôb a predmetov slovami TOTO/TO JE a TOTO/TO JE* Tvar *C'est* a *Ce sont* sa používa na označenie alebo predstavenie niečoho alebo niekoho. Ak je osoba alebo predmet, na ktorý sa odvolávame, v jednotnom čísle, použijeme "C'est". Ak je predmet v množnom čísle, použijeme "Ce sont".

C'est super!

To je skvelé!

C'est super de te revoir!

C'est intéressant!

To je zaujímavé!

C'est mon ami Pierre.

Toto je môj priateľ Pierre.

C'est mon amie Julie.

Toto je moja kamarátka Julie.

C'est l'ami de ma sœur.

Je to kamarát mojej sestry.

C'est l'ami de ma sœur. Il est très gentil.

C'est la cousine de Jean.

To je Jeanova sesternica.

Ce sont les cousins de Marie.

To sú Máriini bratranci.

Ce sont les collègues de Charlotte.

To sú Charlottini kolegovia.

Ce sont les chats de ma mère.

To sú mačky mojej mamy.

*Základné čísla 1 až 20* Pozrite sa, ako písať a vyslovovať prvých dvadsať číslic vo francúzštine

jeden

deux

dva

Deux heures.

trois

tri

Trois heures.

quatre

štyri

cinq

päť

six

šesť

sept

sedem

huit

osem

Huit heures.

neuf

deväť

Neuf heures.

dix

desať

dix ans

onze

jedenásť

douze

dvanásť

Douze heures.

treize

trinásť

quatorze

štrnásť

Quatorze heures.

quinze

pätnásť

seize

šestnásť

dix-sept

sedemnásť

dix-huit

osemnásť

dix-neuf

devätnásť

Dix-neuf enfants.

vingt

dvadsať

Vingt heures.

J'ai dix-neuf ans.

Mám devätnásť rokov.

Ma sœur a quinze ans.

Moja sestra má pätnásť rokov.

Mon frère a quatorze ans.

Môj brat má štrnásť rokov.

Mon cousin a treize ans.

Môj bratranec má trinásť rokov.

*Základná záporná forma* Základná štruktúra zápornej vety vo francúzštine je: *ne + sloveso + pas*. V jednoduchých vetách vždy dávame *ne* pred sloveso a *pas* hneď zaň. V hovorenej francúzštine však často nebudete počuť *ne*, pretože Francúzi ho v plynulej francúzštine nepoužívajú, preto v ich záporných vetách vždy počúvajte *pas*. Všimnite si tiež, že pred slovesom, ktoré sa začína samohláskou, sa "ne" skracuje na *n'* Pozrime sa teraz na niekoľko príkladov.

Je ne trouve pas de solution.

Neviem nájsť riešenie.

Ma sœur n'a pas huit ans.

Moja sestra ešte nemá osem rokov.

Elle ne fait pas de sport.

Ona nešportuje.

Il n'a pas de cousin.

Nemá bratranca.

Nous n'habitons pas en France.

Negýbame v Francúzsku.

Elle n'est pas française.

Ona nie je Francúzka.

Ma grand-mère n'aime pas le cinéma.

Moja stará mama nemá rada kino.

Je n'aime pas le sport.

Nemám rád šport.

Je n'ai pas d'animaux de compagnie.

Nemám žiadne domáce zvieratá.

*Francúzske ukazovacie prídavné mená* *Demonštratívne prídavné mená* poukazujú na *konkrétnu osobu, predmet alebo myšlienku*. Francúzske ukazovacie prídavné mená, "ce/cette/ces" vždy *stoja pred podstatným menom* a *zhodujú sa s podstatným menom v rode a v čísle*. "Ce" sa stáva "cet" pred podstatnými menami mužského rodu v jednotnom čísle, ktoré sa začínajú *samohláskou* alebo *nemým h*. Množné číslo "ces" je rovnaké pre mužský aj ženský rod. *Mužský rod jednotného čísla, po ktorom nasleduje spoluhláska...CE:* "ce garçon" "ce livre" *mužské jednotné číslo, po ktorom nasleduje samohláska... CET:* "cet ami" "cet homme" *ženský singulár... CETTE:* "cette fille" "cette chaise" "cette adresse" *mužský a ženský rod množného čísla... CES:* "ces parents" "ces livres" "ces chaises" "ces hommes" "ces addresses" Výber správneho prídavného mena "ce/cet/cette/ces" závisí od toho, čo nasleduje - podstatné meno mužského vs. ženského rodu; jednotné vs. množné číslo, začínajúce sa samohláskou vs. spoluhláskou? Pozrime sa na to...