IELTS - Prípravný kurzAnglické slová

*Vitajte na kurze IELTS Mastery!* Budeme sa venovať *kľúčovej slovnej zásobe, gramatickým časom, tipom a trikom na* dosiahnutie vysokého skóre. Kurz sa začína *rozprávaním a písaním* so zameraním na *časté chyby*, po ktorých nasleduje *prehľad časov* a *novej slovnej zásoby.* Gramatika sa začína ľahko a postupne sa zdokonaľuje. *Začnime s hovorenou časťou 💭.* Myslite na to ako na rozhovor - snažte sa zostať uvoľnení a prirodzení. Najlepšie je vyhnúť sa odpovediam naspamäť, pretože skúšajúci to zvyčajne vedia rozoznať. Snažte sa každý deň trochu rozprávať, aj keby to malo byť len so sebou alebo s UI - je to naozaj rozdiel! Pripravili sme pre vás niekoľko praktických fráz, ktoré môžete použiť na to, aby ste hovorili plynulejšie. Len si dajte pozor, aby ste ich nepoužívali príliš často - kľúčová je vyváženosť. *Veľa šťastia!*

Úloha 1 je skôr *úvodná*. V úlohe 2 musíte *vyjadriť svoje myšlienky* a možno aj *pocity*. Pozrime sa, aké frázy by ste mohli použiť:

V tretej časti testu hovorenia musíte vedieť *hovoriť o abstraktných myšlienkach*. Na to môžete použiť *obrazný jazyk a idiómy,* aby ste zapôsobili na skúšajúcich. Používajte však len tie, ktoré naozaj poznáte, ak urobíte chybu, bude to mať za následok viac strhnutých bodov.

*Skvelá práca!* Naučili ste sa väčšinu bežných fráz. Aby ste na tom mohli stavať, dám vám ešte niekoľko ďalších, aby ste zlepšili svoju *súdržnosť a komunikačné zručnosti* vo všetkých rečových úlohách. *Nezabudnite si ich cielene precvičovať, kým sa nestanú vašou druhou prirodzenosťou ^^*

A ešte jedna vec, pri rozprávaní je veľmi dôležité používať *zabezpečovací* jazyk. Na *vyjadrenie neistoty v* reči môžete použiť zaisťovacie výrazy. "It could be..." "This might be..." Vyvarujte sa silných tvrdení a vyjadrení o citlivých témach. Používajte zaisťovacie výrazy, aby bol váš prejav plynulejší a citlivejší.

Teraz musíme riešiť *najčastejšie chyby v písaní*. Pri písaní sa môžete stretnúť s *stĺpcovými grafmi* (grafmi, diagramami a tabuľkami), ktoré budete musieť opísať. Mnoho ľudí nevie ako a zbytočne strácajú body. *To nebudete vy!* Tu je niekoľko slovnej zásoby, ktorá vám pomôže zvládnuť vaše písomné úlohy.

Len tip: ak to chcete napísať: *%* slovami. Správne je *percent*

Snažte sa písať čo *najsúvislejšie*. Pre každú novú myšlienku začnite nový odsek. Vždy si dvakrát skontrolujte pravopis a gramatiku. *Na otázku odpovedzte úplne.* Nepíšte o veciach, o ktorých chcete písať, alebo len čiastočne odpovedajte na otázku. Píšte o tom, čo sa od vás vyžaduje. Dám vám aj *niekoľko tipov na interpunkciu,* pretože veľa ľudí ju nevie správne používať. Anglická *interpunkcia* je iná a niekedy *môže zachrániť život!* "Time to eat children. vs Time to eat, children." Chápete, čo mám na mysli? Čiarky používame aj pred priamou rečou. "She said, 'hurry up'!" Čiarky musíme vždy používať aj za frázami ako však, napriek tomu, aby som bol úprimný atď.

*Môžeme, ale nemusíme používať čiarku, keď hovoríme o viacerých veciach*. "I like Eva, Marina, and Nicol." vs "I love cats, dogs and horses." Niekedy však *môže byť trochu mätúce,* ak čiarku nepridáme: "I love my parents, Bill Gates and Pamela Anderson." Bill Gates a Pamela Andersonová nie sú moji rodičia. Preto je lepšie použiť čiarku aj medzi nimi.

Záverečná otázka: * Kedy použiť čiarku medzi prídavnými menami? * Používame čiarky medzi prídavnými menami, ak môžeme namiesto nich použiť * a *: "He is a nice and friendly man" -> "He is nice, friendly man." Ale, * ak nemôžeme použiť a medzi nimi, potom tam nie je čiarka *: "I adore delicious French croissants." Tu by nemalo zmysel povedať delicious and French croissants.

*Všeobecne, nepoužívajte čiarky pred ale/a.* "I want to swim in the ocean but I am terrified of sharks." Ale môžeme použiť čiarku *v prípade, že chcete urobiť pauzu*. V tomto prípade musíte zistiť, kam umiestniť čiarku na základe vašej intuície. "My best friend loves snakes, but not all of my friends like them." Používame tiež čiarku *keď meníme predmet vety*: "My teacher is very strict sometimes, but that's what I like about her." Tiež, ak *začínate vedľajšou vetou*, musíte tiež použiť čiarku, ale o tom sme už hovorili v podmienkových vetách. "If you have time, call me."

*Gratulujeme! Prešli ste praktickou časťou. Teraz je čas na gramatiku!* Začneme *s prítomným jednoduchým časom*, je to najzákladnejšia gramatika, ale aj pokročilí študenti angličtiny stále robia *chyby v 3. osobe jednotného čísla alebo v otázkach*, prosím, skúste si to aspoň trochu zopakovať. Používame prítomný jednoduchý čas na: veci, ktoré sú *pravdivé v prítomnosti*: "I like ice cream" niečo, čo sa deje *pravidelne*: "I play tennis every Sunday" niečo, čo je *vždy pravdivé*: "Water boils at 100 degrees"

*Pozor na 3. osobu jednotného čísla!* Ak ho vynecháte, skúšajúci vám strhnú body. on, ona, ono - má rád, chce, robí... Keď hovoríme o zvieratách, používame to. Rod pri zvieratách môžeme použiť len vtedy, ak s nimi máme dobrý vzťah. "My dog is called Miky, I love him!" Pozor na viacslovné pomenovania osôb: "My mother and I are ..."

*Otázky:* V otázkach používame *do/do:* "Do you play the piano? Does she like him?" Používame ho aj *v otázkových slovách*: "Where do Anjela and Rita work? What time does he finish?" *Ale! Otázky s kto nepoužívajú do/does*: "Who lives in London? Who plays football?"

*Negatíva:* V reči môžeme používať skrátené tvary; avšak, *v formálnych emailoch alebo esejach musíme používať dlhý tvar.* do not (dlhý tvar) = don't (krátky tvar): "I don't like fast food." does not = doesn't: "She doesn't want to come."

Pokračujme v *prítomnom čase priebežnom!* Vždy potrebujeme prítomný čas slovesa *byť a koncovku -ing* na konci slovesa. Používame ho na rozprávanie o: Činnosti, ktoré sa dejú *v momente, keď hovoríme.*

Ale prítomný priebehový čas používame aj pre *budúce plány a dohody.* Keď vieme, že niečo je *'100% naplánované' v budúcnosti.* Niekto hovorí 90%, niekto 99%... Dovolím si povedať 100%, pokiaľ sa nestane niečo tragické.

*So statívnymi slovesami nepoužívame kontinuálny tvar.* Statívne slovesá myslenia a cítenia: "believe, dislike, know, like, love, hate, prefer, realise, recognize, remember, suppose, think (believe), understand, want, and wish" Statívne slovesá pocitov: "appear, feel, look, seem, smell, sound, taste" A ďalšie statívne slovesá: "agree, be, belong, disagree, need, owe, own, possess?"

Prítomný čas prítomný používame aj na to, aby sme hovorili o niečom, čo *sa deje pred a po určitom čase:* "At eight o'clock we are usually having breakfast." With something which *we think is temporary.* "Michael is at university. He's studying history." S niečím, čo je *nové a kontrastuje s predchádzajúcim stavom.* "These days most people are using email instead of writing letters." Pri niečom, čo *sa mení, rastie alebo vyvíja.* "The children are growing up quickly."

Prítomný priebehový čas sa tiež používa pre niečo, čo *sa deje znova a znova (väčšinou s negatívnou konotáciou - zvyčajne používame 'vždy'):* "It's always raining in London."

Keď *hovoríme o minulosti*, môžeme použiť present continuous: *rozprávanie príbehu alebo zhrnutie knihy, filmu alebo divadelnej hry.*

Teraz je čas na *dokonalý darček!* Konštruujeme ho pomocou *predmetu + have/has + minulé príčastie.* "I have intoruduced myself." Používame ho na rozprávanie o veciach, ktoré *sa stali v minulosti, ale ovplyvňujú prítomnosť* a môžu možno pokračovať aj v budúcnosti.

Pozrime sa na *rozdiel medzi slovami gone to a been to:* gone to = osoba je stále preč been to = osoba má skúsenosť z daného miesta, ale už sa vrátila"

Teraz obľúbený *prítomný čas priebehový.* Tvoríme ho pomocou *predmetu + have/has been + -ing* Zvyčajne ho používame na zdôraznenie toho, že niečo *stále pokračuje v prítomnosti.* Pri tomto gramatickom čase používame len dynamické slovesá.

Mimochodom, *prítomný čas môžeme použiť aj pre budúcnosť.* Tam, kde by sme normálne použili present simple, môžete ukázať svoje skvelé znalosti angličtiny a namiesto toho použiť present perfect: "We will begin when everyone arrives." vs . "We will gegin when everyone has arrived."

Skontrolovali sme prítomné časy, teraz je čas na *minulý jednoduchý čas.* Používame ho na rozprávanie o: - niečom, čo sa *stalo v minulosti* - "I crashed my car into a bridge last week." - niečom, čo sa *stalo viackrát v minulosti* - "I made jokes about him each time I saw him." - niečom, čo *bolo pravdivé nejaký čas v minulosti* - "I lacked motivation for my exam, that's why it took me 3 attempts." - používame výraz *ago* v minulosti - "I met my wife 30 years ago." V minulom jednoduchom čase zvyčajne pridávame *-ed k slovesám*. Ale existujú *nepravidelné slovesá*, ktoré potrebujú extra čas na zvládnutie. Začnime s tými, ktoré sa líšia vo všetkých troch formách:

Teraz uvedieme niekoľko príkladov týchto *nepravidelných slovies s rovnakými tvarmi v minulom čase a príčastí minulom:*

Potom máme tiež všetky *3 formy nezmenené:*

Mnoho ľudí si pletie minulý čas a príčastie v slovesách *to lie (klamať), to lie (ležať na povrchu) a to lay (ležať):*

Mnohí ľudia zabúdajú, že v hypotézach (keď si niečo predstavujete) môžeme použiť minulý čas jednoduchý, keď sa odvolávame na prítomnosť alebo budúcnosť. "Imagine you won the lottery. What would you do?"

Teraz si zopakujeme čas, ktorý sa nepoužíva príliš často. Ale často sa vyskytuje v testoch a môžete naň naraziť aj v reálnom živote! Používame *predminulý čas jednoduchý (had + minulé príčastie)* na rozprávanie o *čase do určitého bodu v minulosti:* "She had published her first book by the time she was ten." Používame ho tiež *na zobrazenie poradia dvoch minulých udalostí.* Predminulý čas ukazuje skoršiu akciu a minulý jednoduchý neskoršiu akciu: "When I got home I realized I had forgotten to buy groceries." "Sadly, the author died before he'd finished the series." Často používame *už, ešte, práve, niekedy, alebo nikdy* s týmto časom. "She was the most astonishing woman I had ever seen."

*Minulý čas priebehový* používame pre niečo, čo *sa začalo v minulosti a pokračovalo až do určitého časového bodu:* "When George died, he and Anne had been married for nearly fifty years." alebo pre niečo, čo *sa stalo niekoľkokrát pred určitým bodom v minulosti a pokračovalo po tomto bode:* "He was a wonderful guitarist. He had been playing ever since he was a teenager." alebo keď *podávame správu o našich skúsenostiach do určitého bodu v minulosti:* "My thirtieth birthday was the worst day I had ever had." a rovnako ako pri prítomnom čase dokonavom používame *for a since* pri minulom čase dokonavom.

Teraz sa pozrime na čas, ktorý sa nazýva *future continuous (will/won't be + -ing).* Používame ho na rozprávanie o *budúcich činnostiach, ktoré budú prebiehať v konkrétnom čase v budúcnosti:* "When you come home, I'll be boarding a plane." Alebo niečo, čo vnímame ako *nové, odlišné alebo dočasné:* "Today we're taking the bus but next week we'll be taking the train."

Pre budúcnosť tiež používame *future perfect (will/won't have + past participle).* Tento čas sa používa, keď hovoríme o niečom, čo *sa dokončí pred konkrétnym časom v budúcnosti.{ "Will you have gone to bed when I get back?" Môžeme použiť frázy ako *by* alebo *by the time* (v nejakom bode pred), *in* alebo *in a day's time/in two months' time/in five years' time* (na konci obdobia) na určenie časového obdobia, v ktorom sa akcia dokončí. "By the time I finish this course, I will have revised all English tenses." "In three years' time, I'll have graduated from university."

Teraz sme *skontrolovali všetky anglické časy.* Nezrevidovali sme však, ako ich kombinovať v určitých situáciách...*za určitých podmienok.* Hádam chápete, kam smerujem. Teraz si zrevidujeme *kondicionály,* pretože veľa ľudí v nich robí chyby. Stavím sa, že nechcete prísť o tie cenné body pri skúške, takže sa pustíme do práce!

V angličtine existujú *4 hlavné podmienkové vety: nultá, prvá, druhá a tretia*... a potom sú tu aj *zmiešané podmienkové vety*, ale najprv si zopakujme tie 'ľahké'. Podmienkové vety opisujú *výsledok určitej podmienky.* *Podmienková veta* vám povie *podmienku* a *hlavná veta* vám povie *výsledok*. "If you study hard, you will pass the exam." Poradie viet nemení význam. Ale pozor na interpunkciu!

Nulová podmienka je *založená na faktoch.* Na *oboch stranách* je *prítomný jednoduchý* čas: "If you freeze water, it becomes solid." *Pozor na interpunkciu!* Používame ju *po* vete if, ale nie pred ňou! "Water becomes solid if you freeze it."

*Prvý kondicionál* sa používa pre *budúce situácie, o ktorých sa domnievame, že sú možné:* "If it rains, we will stay at home." *Ak/keď + prítomný jednoduchý čas, bude + infinitív* Namiesto *if* môžete naraziť aj na použitia ako *unless, as long as, as soon as* alebo *in case*. "I'll leave as soon as Lucy arrives." "I don't want to do it unless you treat me with respect." "I will show you to the kitchen in case you get hungry." "You can call my sister as long as you stay just friends."

*Druhý kondicionál* sa používa pre nemožné situácie, ktoré sú *nepravdepodobné, že sa stanú:* "If we moved to a bigger house, we could get another dog." Štruktúra: *if clause + past simple, would + infinitive* Keď *if je nasledované slovesom be*, je gramaticky správne použiť ho ako *were*: "if I were, if she were." Takto môžeme vyjadriť, že existuje *možnosť za určitých podmienok* a pochádza to zo starej angličtiny. Avšak, bežne môžete používať a počuť *if she/he was* a je to tiež *správne*. "I wouldn't do that if I were you." "If she was president, she would invest in education more." "If he were a little nicer, I would consider him a good match."

Teraz to začína byť reálne alebo možno... surreálne? Poďme sa pozrieť na *tretí kondicionál*. Používa sa na *predstavovanie si inej minulosti*. Zvyčajne keď niečo *ľutujeme* alebo by sme chceli *zmeniť minulosť*... ale to *nie je možné*. "Keby som venoval viac pozornosti, nemusel by som sa toľko učiť." Štruktúra: *if + past perfect, would have + past participle*

A teraz 'záverečný boss'. Áno, uhádli ste to...*zmiešané podmienky*. Môžeme ich použiť, keď si predstavujeme *zmenu v minulosti s výsledkom v prítomnosti alebo zmenu v prítomnosti s výsledkom v minulosti*. Máte pocit, že to nedáva zmysel? Pozrime sa na niekoľko príkladov: "If I hadn't got the job in Tokyo, I wouldn't be with my current partner." V tomto prípade si predstavujeme, ako by zmena v minulosti ovplyvnila prítomnosť. Štruktúra: *if + past perfect, would + infinitive* "It's really important. If it wasn't, I wouldn't have called you on your holiday." Tu hovorca vysvetľuje, ako by zmena v súčasnej situácii ovplyvnila zmenu v minulosti. Štruktúra: *if + past simple, would have + past participle*

Toto je *koniec* tohto kurzu! Dúfam, že vám to pomohlo! *Veľa šťastia v IELTS!!!*