Ak si vystavený nadmernému stresu,

nemáš pravidelný spánkový režim

alebo zvykneš zaspávať na chrbte,

potom je tu o niečo vyššia šanca,

že sa dnes v noci prebudíš do spánkovej paralýzy.

A aby ste lepšie pochopili,

čo sa s naším telom deje počas tohto tajuplného fenoménu,

v dnešnom videu si o spánkovej paralýze povieme viac.

Najjednoduchšia definícia hovorí, že spánková paralýza je stav,

kedy naše telo spí, no myseľ je plne pri vedomí.

Najčastejšie sa vyskytuje v priebehu noci a nadránom,

keď sa osoba prebudí zo spánku, ale mozog ešte neprebudí všetky svoje zložky.

V tomto stave si uvedomujeme naše fyzické prostredie,

taktiež môžeme počuť, cítiť, vidieť, hýbať očami,

no na druhej strane nedokážeme hýbať telom a ani rozprávať či kričať.

Najhrozivejšou súčasťou spánkovej paralýzy je však nepochybne

pocit strachu a halucinácie, ktoré sú často prítomné.

Vedci hovoria, že strach sa vyskytuje až v 89 percentách prípadov.

Taktiež môžete pociťovať hnev a smútok a niektorí jedinci dokonca aj pocit šťastia.

Teraz sa však zameriame na tú desivú stránku a opíšem vám niektoré najčastejšie prejavy,

ktoré za podarilo počas výskumov a opisov ľudí zaznamenať.

Typickým znakom je prítomnosť akejsi bytosti,

ktorá zväčša postáva v rohu miestnosti a človeka v paralýze pozoruje.

Môže však pristúpiť bližšie, ba dokonca si sadnúť na hrudník,

kedy nastáva hrozivý pocit, že sa jedinec nemôže nadýchnuť.

Taktiež môžete zažiť rôzne zvukové senzácie ako aj v mojom prípade,

keď som počul škrabanie na dvere.

Časté sú tiež neznáme hlasy, syčanie alebo mrmlanie,

ktoré sa ozývajú mimo periférneho videnia, no otočiť sa samozrejme nemôžete.

Medzi menej bežné, no viacerými potvrdené prejavy môžeme zaradiť pocit príšerného zápachu

alebo neviditeľné dotyky na rôznych častiach tela.

To, že nastane paralýza svalstva počas spánku je prirodzená vec.

Ide o ochrannú reakciu organizmu,

aby sme počas snenia napríklad nezačali hýbať končatinami alebo nenapodobovali iné pohyby

a mohli tak nerušene spať.

Problém však nastáva, keď sa dostaneme do vedomia skôr ako naše telo,

ktoré ostáva vypnuté.

Môže trvať niekoľko sekúnd, no niekedy aj celé minúty,

kým sa telo nespamätá a nezačne sa hýbať.